Listy od pani farárky

Ahoj kamaráti,

naše koráby narazili na pevninu a my ich konečne môžeme opustiť a stretávať sa (po ceste do škôlky alebo školy si môžeme zakývať, zakričať, pozdraviť sa, usmiať sa spoza rúšok, vidieť sa v jedálni 😊). Viem, nie je to ešte stopercentné pristátie s voľnosťou pohybu (vystískania sa…), ale ja, aj tak, vyskakujem od vďačnosti. 😊

A vďačnosť je práve to, o čom vám chcem dnes napísať – v mojom poslednom liste z korábu. 😊 List je síce posledný, ale vďačnosť je a vždy bude prvá. Vďačnosť Bohu je (teda aspoň by mala byť) prvou reakciou na čokoľvek, čo sa v živote udeje. A aj preto som dnešný list nazvala – prvé veci treba urobiť ako prvé (first things first). Pretože všetko ostatné počká, iba vďačnosť nie. Naša vďačnosť sa totižto Pánu Bohu veľmi páči a odmieňa ju svojím požehnaním.

Keď Boh povedal Noachovi, aby vyšiel z korábu, Noach ako prvú vec postavil Bohu oltár (Gn 8: 20). Pre Noacha to bol spôsob, ako sa Bohu poďakovať. Po pristátí korábu na suchej zemi sa mohol Noach rozbehnúť, začať roľníčiť, zabezpečovať si potravu, stavať dom, obriadiť zvieratká a pre tie domáce postaviť chlievy a stajne (aby mu náhodou neušli). Nič z toho však Noach – ako prvú vec – neurobil. Po mesiacoch a mesiacoch plavby, kedy mu určite mnohé veci chýbali, Noach vystúpil z korábu a jeho srdce naplnila vďačnosť – k dobrému Bohu, ktorý ho zachránil.

A Bohu sa to veľmi páčilo. Páčilo sa mu, že Noach na Neho nezabudol. Páčilo sa mu, že je v Noachovom živote na prvom mieste vďačnosť. Páčilo sa mu to až tak veľmi, že Noachovi povedal: Noach, sľubujem ti, že „dokiaľ bude zem trvať, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.“ A potom Noacha požehnal (Gn 9: 1).

Aj ja, po mojom vyjdení z korábu, som svoje prvé myšlienky venovala Bohu. Ďakovala som mu, že sme počas celej plavby (v časoch nevyspytateľnej epidémie) zostali všetci živí a zdraví. Ďakovala som mu, že tých, ktorých poznám, zvládli svoje plavby rovnako dobre ako ja. Ďakovala som mu, že som si vďaka mojej korona plavbe mohla mnohé veci uvedomiť (ako mi napr. chýba taká obyčajná vec, ako je chodenie do práce 😊).

A vy ako, kamaráti? Za čo ste v tieto dni ďakovali Bohu? Aj vy ste si, vďaka svojim korona plavbám, niektoré veci začali oveľa viac vážiť? Budem sa tešiť, ak mi pošlete krátky list alebo modlitbu vašej vďačnosti Bohu. A budem veriť, že Pán Boh na nás – svoje vďačné deti – nezabudne a požehná nás rovnako, ako požehnal Noacha.

Špeciálne P.S.:
(Poďakovanie spolupracovníkom)

Ďakujem všetkým mojim kolegom a kolegyniam za ich spoluprácu, ochotu a nápady: Ďurkovi, Tomášovi a jeho „CREW“, Mii, všetkým pani učiteľkám, asistentkám, vychovávateľkám našej Evanjelickej spojenej školy, všetkým deťom a rodičom, skrátka každému, kto sa s nami svojou troškou podelil o vlastné korábové zážitky a kreatívne stvárnenie nášho spoločného webu.

First things first – som za vás všetkých Pánu Bohu nesmierne vďačná😊

Vaša pani farárka Natálka

>> Kliknite sem a nahrajte vaše listy <<<

(presunutím vášho listu do novootvoreného okna nahráte váš súbor)

Ahojte kamaráti!

Fotka, na ktorej sa usmievame do objektívu Jurka Borcovana mala byť pozdravom k Vášmu sviatku, Dňu detí. Vtedy sme ešte netušili, že náš koráb sa čoskoro doplaví do prístavu a my sa konečne po toooooľkých dňoch spoločne stretneme aj naživo. Keďže posledný list z korábu je o vďačnosti tak aj my, p. vychovávateľky z ŠKD sa chceme dnes za všetko poďakovať.

Ďakujeme vám, deťom, že ste zvládli učenie aj v trochu iných podmienkach, na aké ste boli predtým zvyknuté. Ďakujeme rodičom za obrovskú trpezlivosť zvládať okrem svojich pracovných povinností aj milión iných. Ďakujeme aj pani učiteľkám, že vám nedovolili zabudnúť na malú a ani veľkú násobilku. A obrovské a zároveň pokorné ĎAKUJEM patrí nášmu Bohu za jeho ochranu!

ĎAKUJEME, že vás máme!

Vaše pani vychovávateľky

Ahoj kamaráti,

už ste o tom počuli? Vraj sa od 1. júna môžeme vrátiť do škôlky (a do školy)! Koronavírusová potopa pomaly ustupuje a k nám sa opäť vracia každodenný život so svojou pestrosťou: škôlka, škola, práca, doprava, cestovanie, krúžky, tréningy – a hlavne kamaráti!

čítaj viac

Ahoj kamaráti,

tak ako sa majú vaše maminky? Podarilo sa niekomu z vás povedať im, aké sú pre nás výnimočné? Verím, že áno. Je dobré, keď sa našim maminkám dostane trochu extra pozornosti, keď sa už o nás celý život tak krásne starajú.

Ozaj, deti, objavili sa už aj vo vašich koráboch nejaké novinky? Samozrejme, nemyslím tým klasické papierové noviny alebo letáky, ktoré nám do schránky dávajú tety poštárky. Myslím „novinky“ – ako niečo, čo ste predtým v koráboch nemali a zrazu tam je. Alebo „novinky“ – ako niečo nové, čo ste sa počas tejto korona plavby naučili (a predtým ste netušili, že to dokážete). Skrátka – novinky.

čítaj viac

Ahoj kamaráti,

tak ako sa vám darí vo vašich každodenných rutinách? Myslím si, že aj vaši rodičia sa s nimi museli skamarátiť, aby vám pomohli zvládnuť toto náročné obdobie. 😊

Ozaj, a zaujímate sa niekedy o rutiny svojich maminiek a ockov? Napr. viete, kedy ráno vstávajú? Čo je prvá vec, ktorú cez deň urobia? Kedy majú čas na oddych? Kedy varia obed? Kto im dáva „domáce úlohy“ a ako si s nimi vedia poradiť?

Ach áno – zabudla som, že keď ste rodičmi, tak už domáce úlohy nemáte. Ale zato máte množstvo domácich prác. Vedeli by ste vymenovať akých?

čítaj viac

Ahoj kamaráti,

tak, dnes sa vám chcem v prvom rade poďakovať za to, že ste nášmu korábovému webu vdýchli farebnosť a život. 😊 Ďakujem za všetky vaše listy, kresby, erby a úžasné modlitby.

Ak si spomínate, v poslednom liste som sa vám zdôverila, že sa u mňa na chvíľu zastavila netrpezlivosť. Našťastie, nezostala dlho. Už sa opäť teším z môjho korábu, z jeho možností, z rodiny, ktorá sa v ňom plaví spolu so mnou. A opäť verím, že Pán Boh má s nami všetkými jeden úžasný plán. Len musíme ešte trooooošku vydržať. A tešiť sa z každého jedného dňa, ktorý nám On dáva.

čítaj viac

Ahoj kamaráti,

za chvíľu tu máme máj – lásky čas 😊 za našimi oknami budú kvitnúť stromy a slniečko nás bude lákať na vzduch – aby sme si trochu pobehali, pobicyklovali sa, ponaháňali sa, či si naplánovali nejaký krásny výlet do prírody (ako mi v svojich listoch často píšete).

Júúúj – to by bola aká paráda! Ešte, keby sa tá Korona Vírusová (ktorá si myslí, že je v súčasnosti najväčšia hviezda, pretože sú jej plné médiá) niekam úplne stratila. Už ma to s ňou nebaví. Stále o nej počúvať, sedieť doma, učiť sa bez kamarátov – no, povedzte, aj vám je už dlho? Mne teda veru hej – a to poriadne.

čítaj viac

Ahoj kamaráti,

tak ako ste oslávili veľkonočné sviatky?

Ja viem, ja viem, boli iné – také korábové. Ale verím, že ste aspoň vybehli do prírody – samozrejme, v svojom okolí. U nás celé sviatky svietilo slniečko a tak sme ich strávili „na palube“.

Pod našou palubou si môžete predstaviť dvor a záhradu, ktorá je teraz hlavným projektom našej korábovej domácnosti. Záhrada a slniečko sú naše malé radosti a veľmi nás teší, že nám minulý týždeň rozkvitol poniklec a to znamená – že prichádza…..JAR! Huráááá!

čítaj viac