Ahoj kamaráti,
Ja som v mojom korábe už tretí týždeň – a vy? Zatiaľ sa nesťažujem, aj keď mi všetci veľmi chýbate. Je to také zvláštne, chodiť z jednej izby do druhej, z poschodia na poschodie, občas na balkón a keď je pekné počasie, tak aj na terasu.
Rozmýšľam, ako sa asi musel cítiť Noach. Aj keď si myslím, že keď prišla tá strašná potopa, bol asi neskutočne rád, že sa nachádza práve v korábe. Koráb bol vlastne jeho záchranou.
A tak som si aj ja v duchu povedala: Ak mám koráb, tak som v bezpečí. Vonku môže zúriť čo len chce, potopa, búrka, víchrica, či dokonca koronavírus. Aj keď nemôžem ísť von, nemôžem stretnúť kamarátov, nemôžem ísť do škôlky a našej EZŠ (oh, viete ako rada by som teraz išla hoci aj do školy!), nemôžem ísť do kostola 🙁 , aj tak som Pánu Bohu neuveriteľne vďačná. Za môj koráb, môj domov, moju rodinu a moje zvieratá.
O Noachovom korábe sa môžeme dočítať v Biblii. Ak ju doma máte, tak si ju môžete otvoriť hneď na začiatku. V knihe Genesis sa Noach spomína až v piatich kapitolách (Genesis 6-10).
Dnes nás ale bude zaujímať, aký Noach bol, akú mal rodinu a ako si všetci spolu doma, ešte pred potopou, nažívali. Zároveň vám prezradím niečo o ľuďoch, ktorí sa plavia v tom mojom korábe. Potom budem zvedavá na vás, vaše rodiny a vaše zvieratká. Môžete mi ich opísať, môžete mi ich nakresliť, môžete mi o nich dokonca zložiť básničku či pieseň. Určite si to veľmi zaslúžia, pretože bez nich by nám samým bolo v korábe veľmi, veľmi smutno.
O Noachovi vieme, že mal rád Hospodina. Keby ste sa na neho opýtali priamo Boha, povedal by vám toto: Noach mal rád moju prítomnosť, rád sa so mnou rozprával, rád počúval, čo hovorím. Vždy keď za mnou prišiel, mal veľa otázok, ale dôveroval mi. Napr. aj vtedy, keď som mu povedal, aby postavil koráb (aj keď bez údivu a emócií sa to samozrejme nezaobišlo).
Noach bol ženatý a myslím si, že si s manželkou celkom dobre rozumel. Spolu vychovali troch synov. Dali im mená: Šém, Chám a Jáfet. Keď synovia vyrástli, oženili sa a už ich v dome bývalo osem: otec, mama, traja synovia a tri nevesty. Vtedy to bolo jednoducho tak, rodičia a deti bývali spolu, pod jednou strechou, v jednom dome. Nebolo to vždy ideálne, skrátka, každý deň sa učili, ako spolu čo najlepšie fungovať. A keď prišla potopa a nastúpili do korábu, tak sa už naozaj nedalo nikde ujsť.
No a teraz ja. O mne toho, milé deti, viete asi celkom dosť (veď som predsa vašou pani farárkou). Ale možno netušíte, kto sa teraz so mnou nachádza v tom mojom korábe – aká je tá naša domácnosť. Nuž, tak vám ju teraz v krátkosti opíšem.
Hlavou našej rodiny je môj manžel Adrian. Je veľmi múdry a praktický. Podobne ako Noach, aj on má rád Božiu prítomnosť a často ju vyhľadáva.
Spolu s nami sú v korábe aj naše tri deti: Terezka, Timo a malý Aďo. Terezka chodí na gymnázium a momentálne sa prispôsobuje online vyučovaniu. Chýbajú jej kamaráti, ako to ona nazýva: sociálny kontakt. Ako jediné dievča má v korábe samostatnú izbu a nemá rada, keď ju bratia vyrušujú. Timo a malý Aďo (ktorý dostal meno po otcovi) majú izbu o niečo väčšiu, ale zato sa musia o ňu deliť, čo nie je vždy jednoduché. Timo má rád pohyb, behá, cvičí, posiluje a snaží sa udržať si kondičku. Aďo – ten miluje lego. Plavbu v korábe si zatiaľ užíva a s legom sa dokáže prehrať aj celé hodiny.
Okrem detí býva ešte v našom korábe babička. Má 92 rokov a tak sa o seba navzájom staráme. Rada sa hrá stolové hry a rada nám rozpráva príbehy zo svojho života. Mimochodom, sú veľmi vtipné a zaujímavé.
Aaaaa… samozrejme, v našom korábe, na terase, s nami býva aj pes Olaf a mačka Olívia (ktorá sa pred 8 rokmi objavila pred našimi dvermi a tak sme jej dali meno po tulákovi Oliverovi Twistovi. Až kým sme nezistili, že ona je vlastne „malá slečna“). Olaf má už 4 roky (siedmeho apríla bude mať narodeniny!) a je s ním celkom sranda. Ale o tom vám už poviem nabudúce.
Budem sa tešiť, ak mi tento týždeň napíšete o svojich rodinách, zvieratkách, o každom, kto spolu s vami býva vo vašom korábe. Či budete svoje listy písať na počítači, alebo písať rukou (a potom odfotené) nám ich môžete vložiť na náš korábový disk, kde si ich všetci budeme môcť prečítať.
Zároveň si s pani učiteľkou Miou môžete niečo nakresliť (v časti Crafts) alebo s pánom učiteľom Tomášom niečo zaspievať (časť Piesne).
Zostaňte v bezpečí, milí moji kamaráti a nezabudnite sa dnes Pánu Bohu poďakovať za každého, kto sa v korábe plaví spolu s vami.
Ahoj a do skorého čítania 🙂
Pani farárka Natálka
>>> Kliknite sem a nahrajte vaše listy <<<
(presunutím vášho súboru do novootvoreného okna ho nahráte)
Ahojte všetci!!!O našom korábe vám dnes porozprávam.V pondelok,utorok,streda,čtvrtok a piatok ked vstanem tak sa naraňajkujem a som s bratom a ocinom doma lebo mamina je v robote dokým je v robote tak my sa učíme s bratom.V korábe je somnou mamina,ocino,brat a pes Elvin ktorý stráži náš korab a našej zajačici sa narodili malé zajačiky a je ich 10 a mame aj sliepočky ktoré sa pohybujú po našom korábe a znášajú nám domáce vajíčka aby sme neumreli na hlad.Na niektoré kamarátky mam číslo takže si snimi volám napríklad Lucka,Katka,Lujzi,Jasmin,Zárka,Emka a na kamarátku Veve
Anička,
ďakujem, že si sa mi ozvala! Vy teda máte v korábe naozaj veselo! Pozdravujem celú tvoju korábovú famíliu a maminke prajem veľa síl v práci. Tebe prajem radostnú vieru, veľa voľných minút na pokecanie s kamarátkami a veľa domácich vajíčok, z ktorých si s tatkom a bráškom urobíte skvelú praženicu:) Budem sa tešiť na ďalšie tvoje korábové zážitky a veselé príhody:)
Pani farárka Natálka