Mesiac: jún 2020

Ahoj kamaráti,

naše koráby narazili na pevninu a my ich konečne môžeme opustiť a stretávať sa (po ceste do škôlky alebo školy si môžeme zakývať, zakričať, pozdraviť sa, usmiať sa spoza rúšok, vidieť sa v jedálni 😊). Viem, nie je to ešte stopercentné pristátie s voľnosťou pohybu (vystískania sa…), ale ja, aj tak, vyskakujem od vďačnosti. 😊

A vďačnosť je práve to, o čom vám chcem dnes napísať – v mojom poslednom liste z korábu. 😊 List je síce posledný, ale vďačnosť je a vždy bude prvá. Vďačnosť Bohu je (teda aspoň by mala byť) prvou reakciou na čokoľvek, čo sa v živote udeje. A aj preto som dnešný list nazvala – prvé veci treba urobiť ako prvé (first things first). Pretože všetko ostatné počká, iba vďačnosť nie. Naša vďačnosť sa totižto Pánu Bohu veľmi páči a odmieňa ju svojím požehnaním.

Keď Boh povedal Noachovi, aby vyšiel z korábu, Noach ako prvú vec postavil Bohu oltár (Gn 8: 20). Pre Noacha to bol spôsob, ako sa Bohu poďakovať. Po pristátí korábu na suchej zemi sa mohol Noach rozbehnúť, začať roľníčiť, zabezpečovať si potravu, stavať dom, obriadiť zvieratká a pre tie domáce postaviť chlievy a stajne (aby mu náhodou neušli). Nič z toho však Noach – ako prvú vec – neurobil. Po mesiacoch a mesiacoch plavby, kedy mu určite mnohé veci chýbali, Noach vystúpil z korábu a jeho srdce naplnila vďačnosť – k dobrému Bohu, ktorý ho zachránil.

A Bohu sa to veľmi páčilo. Páčilo sa mu, že Noach na Neho nezabudol. Páčilo sa mu, že je v Noachovom živote na prvom mieste vďačnosť. Páčilo sa mu to až tak veľmi, že Noachovi povedal: Noach, sľubujem ti, že „dokiaľ bude zem trvať, leto ani zima, deň ani noc nikdy neprestanú.“ A potom Noacha požehnal (Gn 9: 1).

Aj ja, po mojom vyjdení z korábu, som svoje prvé myšlienky venovala Bohu. Ďakovala som mu, že sme počas celej plavby (v časoch nevyspytateľnej epidémie) zostali všetci živí a zdraví. Ďakovala som mu, že tých, ktorých poznám, zvládli svoje plavby rovnako dobre ako ja. Ďakovala som mu, že som si vďaka mojej korona plavbe mohla mnohé veci uvedomiť (ako mi napr. chýba taká obyčajná vec, ako je chodenie do práce 😊).

A vy ako, kamaráti? Za čo ste v tieto dni ďakovali Bohu? Aj vy ste si, vďaka svojim korona plavbám, niektoré veci začali oveľa viac vážiť? Budem sa tešiť, ak mi pošlete krátky list alebo modlitbu vašej vďačnosti Bohu. A budem veriť, že Pán Boh na nás – svoje vďačné deti – nezabudne a požehná nás rovnako, ako požehnal Noacha.

Špeciálne P.S.:
(Poďakovanie spolupracovníkom)

Ďakujem všetkým mojim kolegom a kolegyniam za ich spoluprácu, ochotu a nápady: Ďurkovi, Tomášovi a jeho „CREW“, Mii, všetkým pani učiteľkám, asistentkám, vychovávateľkám našej Evanjelickej spojenej školy, všetkým deťom a rodičom, skrátka každému, kto sa s nami svojou troškou podelil o vlastné korábové zážitky a kreatívne stvárnenie nášho spoločného webu.

First things first – som za vás všetkých Pánu Bohu nesmierne vďačná😊

Vaša pani farárka Natálka

>> Kliknite sem a nahrajte vaše listy <<<

(presunutím vášho listu do novootvoreného okna nahráte váš súbor)

Ahojte kamaráti!

Fotka, na ktorej sa usmievame do objektívu Jurka Borcovana mala byť pozdravom k Vášmu sviatku, Dňu detí. Vtedy sme ešte netušili, že náš koráb sa čoskoro doplaví do prístavu a my sa konečne po toooooľkých dňoch spoločne stretneme aj naživo. Keďže posledný list z korábu je o vďačnosti tak aj my, p. vychovávateľky z ŠKD sa chceme dnes za všetko poďakovať.

Ďakujeme vám, deťom, že ste zvládli učenie aj v trochu iných podmienkach, na aké ste boli predtým zvyknuté. Ďakujeme rodičom za obrovskú trpezlivosť zvládať okrem svojich pracovných povinností aj milión iných. Ďakujeme aj pani učiteľkám, že vám nedovolili zabudnúť na malú a ani veľkú násobilku. A obrovské a zároveň pokorné ĎAKUJEM patrí nášmu Bohu za jeho ochranu!

ĎAKUJEME, že vás máme!

Vaše pani vychovávateľky