Ahoj kamaráti,
už ste o tom počuli? Vraj sa od 1. júna môžeme vrátiť do škôlky (a do školy)! Koronavírusová potopa pomaly ustupuje a k nám sa opäť vracia každodenný život so svojou pestrosťou: škôlka, škola, práca, doprava, cestovanie, krúžky, tréningy – a hlavne kamaráti!
Viem, nie je to ešte „to pravé orechové“ (to sa tak povie, keď je niečo celkom dobré, ale nie je ešte také ako by malo byť). Niekto sa môže napr. rozhodnúť, že v svojom korábe ešte chvíľu zostane – len tak, pre istotu. Niekto sa môže napríklad obávať cestovania autobusom, v ktorom je riziko nákazy stále veľmi veľké. A niekomu sa môže s rúškom ťažko dýchať (ak má silnú jarnú alergiu) a preto sa radšej rozhodne zostať doma alebo u starkých. Takže – na ten pravý návrat do života si každý z nás bude musieť ešte chvíľku počkať.
ALE – tá úžasná správa, o ktorú sa chcem s vami dnes podeliť je, že Boh na nás nezabudol! Rovnako ako nezabudol na Noacha, jeho rodinu a všetky zvieratká v jeho arche (Gn 8:1). Aj keď sa Bohu niekedy nepáči, ako sa správame – k sebe navzájom, k zvieratkám, k prírode – Boh na svoju zem a na nás nikdy nezabudne. Jeho obrovské srdce nám dokáže odpustiť a dať nám aj druhú či x-tú šancu.
A tak, keď si Boh spomenul na Noacha a jeho archu – poslal na zem vietor a vody potopy začali pomaly opadávať. Vietor rozfúkal vlny a z nebies už nepadla ani jedna kvapka (Gn 8:2). Noachov koráb sa síce ešte nejakú dobu na vode vznášal (možno aj dva mesiace), ale Noach už tušil, že čoskoro bude po všetkom. A keď uvidel prvé končiare vrchov – vedel, že onedlho už bude v bezpečí. Korábové dvere sa pre neho začali pomaly otvárať.
Ale, aj Noach bol ešte chvíľu opatrný. Keď jeho koráb pristal na pohorí Ararat (Gn 8:4), najprv vypustil krkavca. Krkavec poletoval, avšak iba v okolí korábu. Potom Noach vypustil holubicu, ale aj tá sa vrátila k arche, pretože si ešte nemala kde odpočinúť (a zatiaľ si sama nedokázala zohnať ani žiadnu potravu). Voda totiž opadávala veľmi pomaly. Až jedného dňa, Noach uvidel holubicu niečo držať v zobáku. Bol to zelený olivový lístok (Gn 8:11). Zem sa konečne začala preberať, stromy sa začínali zelenieť a príroda obliekať do pestrofarebných šiat rôznych byliniek a kvetov. Jedného dňa už holubica k svojmu prežitiu koráb vôbec nepotrebovala. Na zakvitnutej zemi si našla svoj nový domov a späť k Noachovi sa už nikdy nevrátila.
My v našom korábe tiež pomaly otvárame dvere do okolitého sveta. Aďko pôjde v júni do školy a ja do práce. 😊 Zvyšok domácnosti zostane aj naďalej v korábe – aj keď, Timkovi sa už začali tenisové tréningy a Terezka si už do svojej korábovej izby zavolala prvú návštevu – kamarátku Magdalénku. Za jej dvermi počuť hlasný smiech, ktorý je prvým znakom radosti z obnovených sociálnych a spoločenských kontaktov. Plavbu v našom korábe sme doteraz zvládali a tak – aj keď opatrne, ale predsa – vypúšťame tie naše „holubice nádeje“ a veríme, že nám čoskoro prinesú iba dobré správy.
A ako ste na tom vy, kamaráti? Tešíte sa už do školy, na svojich spolužiakov a pani učiteľky (pánov učiteľov)? Alebo budete ešte chvíľu doma a s kamarátmi sa zahráte až počas prázdnin? Čo očakávate od života mimo korábu? Na čo sa v tieto dni najviac tešíte? Máte radosť z toho, že sa vaše korábové dvere pomaly otvárajú? Napíšte nám všetky vaše dobré správy, aby sme sa mohli aj my tešiť spolu s vami.
A nezabudnite, Boh na človeka a svoju zem nezabudol. A preto by nám nikdy nemala chýbať nádej, že bude lepšie ako doteraz.
Vaša pani farárka Natálka
>> Kliknite sem a nahrajte vaše listy <<<
(presunutím vášho listu do novootvoreného okna nahráte váš súbor)
AHOJTE vsetci, velmi sa na Vas tesim v pondelok a tesim sa aj na ucitelky – ucitelov a na vas pani fararka a nezda sa to ale trosku sa aj tesim na ucenie s nasou supis ucitelkou Natalkou. A tak sa tesim aj na vas pani fararka .Tieto prazdniny korona boli podla mna super a pocas nich som zazila kopu srandy s maminou a juggynom to je moj psik . A dost casto sme boli na chalupe a preto som napisala Juggy lebo tak sa to pise . Iba aby ste vedeli. A este som zabudla daco povedat ze chodila som vencit Jugga so Simonkou a Samkom bolo to super skoro kazdy den spolu chodime vencit tak ahojte . A dufam ze sa vam moj list pacil AHOJTE tak v pondelok
Stelka,
ďakujem za krásny list! Cítim z neho radosť, nádej a vďačnosť:) Som naozaj šťastná, že sa môžeš opäť stretávať so svojimi spolužiakmi a pani učiteľkami. Tvoja pani učiteľka Natálka je úplne super – tak jej to všetci po návrate do školy nezabudnite dať poriadne najavo:) Pozdravujem aj tvojho psíka Juggyho a celú tvoju rodinku.
Pani farárka Natálka