Ako sa v mojom korábe objavila netrpezlivosť (tretí list)

Ahoj kamaráti,

za chvíľu tu máme máj – lásky čas 😊 za našimi oknami budú kvitnúť stromy a slniečko nás bude lákať na vzduch – aby sme si trochu pobehali, pobicyklovali sa, ponaháňali sa, či si naplánovali nejaký krásny výlet do prírody (ako mi v svojich listoch často píšete).

Júúúj – to by bola aká paráda! Ešte, keby sa tá Korona Vírusová (ktorá si myslí, že je v súčasnosti najväčšia hviezda, pretože sú jej plné médiá) niekam úplne stratila. Už ma to s ňou nebaví. Stále o nej počúvať, sedieť doma, učiť sa bez kamarátov – no, povedzte, aj vám je už dlho? Mne teda veru hej – a to poriadne.

Doteraz som za naším „korábom“ venčila Olafa bez rúška, pretože som na lúke, okrem uja suseda na bicykli, nestretla ani živú dušu. Dnes, si už aj na prechádzku lesom, dávam rúško do vrecka. Ľudia sú na tom asi rovnako ako ja – aj im je dlho. Chcú sa stretávať, chcú sa opäť vrátiť k tej každodennej slobode a žiť ako predtým. Asi nám už ten obyčajný život naozaj chýba. Ale….zákerná Korona (ako ju ja nazývam) je neúprosná. Každý deň si hľadá svoje obete a teší sa z každého netrpezlivca, ktorý nerešpektuje pravidlá plavby v korábe.

Rozmýšľam, ako bol asi na tom so svojou trpezlivosťou Noach. A on to mal veru ešte o niečo ťažšie – zo svojho korábu nemohol vytiahnuť ani päty. Žiadne slniečko, žiadne bicyklovanie sa, žiadny výlet do prírody. Len tmavý koráb (s jedným svetelným otvorom – Gn 6:16), práca okolo zvierat a trpezlivé čakanie. A to, chudák Noach, možno ani nevedel, koľko bude tá jeho plavba trvať. Komunikácia so svetom bola v jeho prípade nulová (keďže svet skončil pod vodou).

Kým pršalo a kvapky dažďa bubnovali na strechu korábu, ani Noachovi nebolo všetko jedno. Cez svetelný otvor totižto nepresvitali žiadne slnečné lúče. Celé dni bolo vidieť iba husté mraky a počuť, ako sa do stien korábu opiera silný vietor. A možno, aj jeho niekedy prepadla netrpezlivosť a najradšej by bol otvoril to strešné okno a z plných pľúc si zakričal: Pane Bože, dokedy? Veď mňa ten stereotyp v korábe už naozaj nebaví!…

Ale Pán Boh mal svoj plán. Mal ho s Noachom a má ho aj s nami. A podľa mňa si praje, aby nás naša plavba v korábe naučila spoliehať sa viac na Neho, ako na seba.

Keď tak rozmýšľam nad tou zákernou Koronou, tak ona z nás, milí moji kamaráti, musí byť riadne nešťastná. Ľudia na Slovensku sa naozaj snažia fungovať disciplinovane, poslúchajú odporúčania, nosia rúška, nenavštevujú seniorov a zostávajú doma. Sme, jedným slovom, zodpovední. A to sa Korone ani trochu nepáči. A tak sa nás snaží dostať inak (keďže „fyzicky“ sa jej to doteraz nepodarilo).

U mňa sa napr. objavila skrze netrpezlivosť. Juj, tak by som to už chcela všetko nejako urýchliť. Veď mne predsa nič nie je. Ja som zdravá – a doma mi už začína byť celkom dlho. Chýba mi ruch života, moji kamaráti, škôlkári aj školáci. Chýba mi kostol, návšteva divadla, či len obyčajná prechádzka na zmrzlinu. Chýbajú mi kamarátske štvrtky, kedy sa k nám chodí hrávať Šimon, plavecké preteky či tenisové tréningy. Chýba mi, že nemôžem zobrať babičku „na kávičku“ do Martina. Chýba mi, že sa v lete nestretnem so svojou rodinou a priateľmi z USA. A tak, aj keď som fyzicky zdravá, predsa ma len tá Korona dostala – skrze moju netrpezlivosť. Radšej zaspávam s ťažkým srdcom a hundraním, ako by som sa mala spoliehať na Pána Boha a jeho pomoc v správnom čase.

Vidíte, milí kamaráti, ani pani farárka nie je ideálny Korona bojovník. Ešteže je Pán Boh s nami oveľa trpezlivejší ako ja s tou nepodarenou Koronou.

Aj vy ste niekedy netrpezliví, uhundraní, nešťastní z toho, že nemôžete robiť všetko to, čo by ste chceli? Aj vám je už vo vašich koráboch dlho? Budem veľmi rada, ak mi napíšete, ako sa vám, v týchto ťažkých časoch, darí dôverovať Bohu.

Naša pani vychovávateľka Ela si pre vás vymyslela milú aktivitu – pozrite sa na ňu a pridajte nakreslené erby vašich korábov. 😊

A ak sa vám bude chcieť, pošlite nám aj nejaké krátke videjká – ako si doma krátite svoje dlhéééééééé chvíle. A nezabudnite – Boh má s nami plán. A preto sa mu vždy oplatí dôverovať.

 

Vaša pani farárka Natálka

 

>>> Kliknite sem a nahrajte vaše listy <<<

(presunutím vášho súboru do novootvoreného okna ho nahráte)



 

6 komentárov k “Ako sa v mojom korábe objavila netrpezlivosť (tretí list)”

  1. Dobrý deň ja sa mám veľmi dobre v našom korábe v pondelok sa mi narodil bratranec a v sobotu má môj brat narodeniny .. Chodíme na turistiku, milujem náboženstvo inak sa len učíme.

    Odpovedať
    • Zarka,

      ďakujem, že si sa mi ozvala! Gratulujem k narodeniu bratranca – ako sa volá? A koľko rokov mal Riško v sobotu? Ako ste oslavovali?
      Ja sa už na vás všetkých veľmi, veľmi teším. Zatiaľ sa za vás modlím a verím, že toto náročné obdobie spoločnými silami zvládneme:)

      Pani farárka Natálka

      Odpovedať
  2. Dobrý deň pani učiteľka,
    ja by som už chcel viac vychádzať z môjho korábu, aj keď si myslím, že je dosť veľký, lebo bývame v dome so záhradou. Ale aj tak som tiež netrpezlivý, a chýbajú mi hlavne kamoši zo školy. Tento týždeň sa mi podarilo ísť von z korábu 2 krát, lebo už sme začali trénovať futbal von na ihrisku. Tak som konečne po 2. mesiacoch videl aspoň „futbalových kamarátov“. Bolo to super ! Najviac mi chýba kamarát Oliver (z triedy), už sa na neho veľmi teším. Chýbajú mi aj hodiny náboženstva, tak som rád, že sa poteším aspoň s vašimi listami. Mamina mi povedala, že tú Koronu už hádam čoskoro porazíme, tak možno sa ešte uvidíme aj v tomto školskom roku.
    Peknú nedeľu
    praje Noelko

    Odpovedať
  3. Milý Noelko,

    tvoj list ma veľmi potešil. Dúfam, že si ho prečíta aj Oliver a že sa už čoskoro spolu pohráte:) Aj ja verím, že sa ešte tento školský rok stretneme. A možno si aj na školskom dvore zahráme futbal! A keďže si určite výborný futbalista – tak si ťa beriem do teamu:) Pozdravujem aj tvoju maminku a prajem jej všetko najlepšie ku Dňu Matiek:)

    pani farárka Natálka

    Odpovedať
  4. Dobrý deň pani učiteľka!
    Veru aj mne je smutno v mojom korábe.Keby bola škola napr.zajtra otvoreá a že by sa v škole normálne učilo hneď by som do nej išla .

    viem si to predstaviť ako sa Noach cítil v arche.

    Veľmi sa na Vás teším a dúfam že sa čoskoro otvorí škola a všetci budeme spolu. 🙂

    z 3.A tridy

    Tamarka Lisá ♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥♥

    Odpovedať
  5. Milá Tamarka,

    aj ja verím, že sa v škole už čoskoro stretneme! Nielen deťom, ale aj pani učiteľkám je už doma dlho:) Vieš si predstaviť, aké to bude, keď sa po niekoľkých mesiacoch v škole opäť stretneme? Podľa mňa si od radosti aj zaspievame a zatancujeme:)

    Pozdravujem tvoju sestričku Becky. Mám vás teraz pred očami, ako krásne hráte na klavíri. Tak si zahrajte aj dnes, nech vám ten korábový čas to najrýchlejšie ubehne:)

    pani farárka Natálka

    Odpovedať

Vložiť komentár